Príbeh, ktorý sa vám chystám porozprávať, sa začal jedného rána, keď sa môj syn, Filip, chystal na svoju online hodinu matematiky. Bola to pre nás obzvlášť dôležitá hodina, pretože sa mal učiť niečo o zlomkoch. A zlomky, ako každý rodič vie, sú ako malé matematické monštrá – občas sú zrozumiteľné, občas úplne nepochopiteľné. Takže, keď som ho videla pripravovať sa na školu, vedela som, že to bude náročný deň.

Filip si nasadil slúchadlá, pripojil sa na Zoom a ja som si šla urobiť kávu. To, čo sa stalo potom, by mohlo byť začiatkom komédie, ale pre nás to bola chvíľa čistého zúfalstva.

„Mami, nefunguje to!“ zaznelo z obývačky.

„Čo nefunguje?“ spýtala som sa, keď som sa rýchlo vrátila do miestnosti.

„No, obrazovka! Nie je tam nič!“

Pohľad na obrazovku bol ako z hororu – čierna obrazovka a malý kruh, ktorý sa točil dookola, ako keby sa snažil pripojiť na niečo vzdialené, možno na Mars.

„To je v poriadku, počkaj chvíľu,“ snažila som sa zostať pokojná. „Musí to byť len dočasný problém.“

Ale ako minúty plynuli, Filip začal panikáriť. Ja som sa snažila vypnúť a zapnúť Wi-Fi, reštartovať počítač, a dokonca som sa pokúsila vymeniť kábel. Nič.

„Mami, môžem ísť von?“ spýtal sa Filip, keď sa zdalo, že vyučovanie sa stalo nezvládnuteľným.

„Nie, musíš sa učiť! Počkaj ešte chvíľu,“ odpovedala som so zdvihnutým prstom, aj keď som už mala pocit, že technológia sa obrátila proti nám.

A vtedy, ako zázrakom, sa obrazovka rozsvietila. Nie úplne správne – stále tam bol ten točiaci sa kruh – ale aspoň sme sa pripojili. No, nebol to koniec. Na obrazovke sa objavil učiteľ, ale jeho obraz bol tak rozpixelovaný, že vyzeral ako postava z videohry z 90. rokov.

„Dobrý deň, deti! Dnes budeme pracovať na zlomkoch!“ ozval sa učiteľ, ale jeho hlas bol skôr ako zvuk z vesmírnej lode.

Filip sa začal smiať. „Mami, ten učiteľ vyzerá ako robot!“

A potom to celé vypuklo – rodičovská verzia „ako prežiť technologickú katastrofu“. Učiteľ robil, čo mohol, aby udržal hodinu, ale my sme bojovali s oveľa väčším nepriateľom – zaseknutým počítačom. Keď sa obrazovka opäť zamrazila a všetko sa zastavilo, došla mi trpezlivosť.

„Poďme na to inak,“ povedala som, a začala som hľadať v telefóne „ako opraviť Zoom“. Po piatich minútach intenzívneho googlenia, kde sa mi v hlave objavovali len slová ako „cache“, „reštart“ a „proxy“, som sa rozhodla, že najlepšou možnosťou je… jednoducho sa smiať.

„Filip, vieš čo? To, že nám zlyhávajú technológie, ešte neznamená, že sa nezvládneme učiť! Poďme to skúsiť s papierom a ceruzkou, ako v starých dobrých časoch,“ navrhla som.

A tak sme sa ocitli na podlahe s hromadou papierov, ceruzkami a matematickými úlohami, pričom technológia sa stále nevrátila do normálu. A viete čo? Bolo to vlastne osviežujúce. Zrazu sme sa vrátili k tomu, čo je na učení skutočne dôležité – nie technológie, ale to, že sa učíme spolu.

Takže, ak vám technológie zlyhajú, nezbláznite sa. Možno to bude zábava, možno sa z toho stane najlepšia hodina dňa. A ak nič iné, vždy si môžete urobiť prestávku a smiať sa nad tým, ako sa z vášho dieťaťa stane odborník na opravu Wi-Fi siete.

A ak vás technológie úplne odradia, nezúfajte – papier a ceruzka sú stále spoľahliví pomocníci, ktorí nikdy nesklamú a nikdy nevyjdú z módy!